Manila

Vedeli ste?

31. december 1844 sa na Filipínach nestalo

Jeepney tvoria približne 2 % registrovaných vozidiel v Metro Manila. Podľa vlastného dopravného úradu mesta predstavujú 2,3 % dennej premávky, oproti 43,75 % v prípade osobných áut.

Prepravujú približne 40 % všetkých motorizovaných jázd na Filipínach – približne 40 miliónov jázd denne.

Len v meste Metro Manila jedna štúdia odhadla denný počet cestujúcich na jeepney na takmer 9 miliónov ľudí. Štúdia JICA zistila, že džípy predstavovali 39 % všetkej verejnej dopravy v regióne hlavného mesta alebo 6,8 milióna jázd. Základné cestovné je približne pätnásť amerických centov.

Na Filipínach je zhruba 200 000 džípney, pričom niekde medzi 42 000 a 55 000 v Metro Manila v závislosti od toho, či počítate registrované franšízy alebo všetky vozidlá v prevádzke. Každý nesie asi dvadsať pasažierov.

S aritmetikou sa oplatí sedieť. Dve percentá vozidiel. Dve percentá premávky. Štyridsať percent ciest.

Dôvodom je, že väčšina ľudí nemá alternatívu: len asi 12 % obyvateľov Metro Manila vlastní súkromné auto. Zápchy v hlavnom meste podľa odhadov stoja krajinu približne 67 miliónov USD denne – vyše 24 miliárd USD ročne, viac ako 10 % HDP – a vozidlá, ktoré sú za to obviňované, väčšinou nie sú tie, ktoré prevážajú ľudí.

Hodiny: Manila má skôr históriu prispôsobovania systému ako realitu.

16. augusta 1844 generálny guvernér rozhodol, že utorok 31. decembra bude vymazaný z kalendára. Filipíny zaostali za svojimi ázijskými susedmi od Magellana o deň, pretože kolóniu spravovali cez Tichý oceán zo Španielskej Ameriky a za tri storočia nikto neopravil lodné denníky.

V roku 1844 to prestalo byť výstrednosťou. Mexiko bolo nezávislé, obchod s Acapulcom sa skončil a obchod krajiny bol teraz s Čínou a zvyškom Ázie. Byť deň mimo vašich obchodných partnerov je drahé.

Takže Po pondelok 30. decembra 1844 nasledovala streda 1. januára 1845. Filipíny preskočili dátum a pracovný deň. Ten týždeň nebol utorok.

Na Filipínach sa 31. decembra 1844 nikto nenarodil. Nikto nezomrel, nikto sa neoženil, nič nebolo zaznamenané a nevyšlo slnko. Dátum bol dekrétom z kalendára odstránený.

Dôvod siaha až k Magellanovi. Plavbou na západ okolo sveta jeho expedícia strácala niekoľko minút denne – cestovanie so slnkom sa každý deň skončilo o niečo neskôr ako pre ľudí, ktorých nechali v Európe. Keď dorazili na Filipíny, boli celý deň pozadu a nikto neopravoval lodné denníky.

Pretože kolónia bola spravovaná cez Pacifik zo Španielskej Ameriky, jednoducho si zachovala dátum na západnej pologuli. Takže 323 rokov boli Filipíny o deň pozadu za svojimi susedmi. Zatiaľ čo v Manile bola nedeľa, v Batávii – modernej Jakarte – pár dní odtiaľto bol pondelok.

O chybe sa vedelo po stáročia. Nikto sa nedostal k tomu, aby to opravil.

Potom sa Mexiko v roku 1821 osamostatnilo, obchod Manila – Acapulco sa skončil a obchod s Čínou a zvyškom Ázie sa stal vecou, na ktorej záležalo. Byť deň mimo vašich obchodných partnerov prestalo byť výstrednosťou a začalo byť problémom.

16. augusta 1844 generálny guvernér Narciso Clavería y Zaldúa so súhlasom manilského arcibiskupa rozhodol, že utorok 31. decembra 1844 bude vymazaný. Po pondelku 30. decembra 1844 priamo nasledovala streda 1. januára 1845.

Hodiny: stojí za povšimnutie, čím sa líšia od Ríma.

Keď pápež Gregor v roku 1582 odstránil desať dní, napravil nahromadený posun a reforma bola starostlivo navrhnutá tak, aby cyklus pracovných dní zostal nedotknutý – po štvrtok stále nasledoval piatok. Nikto neprehral ani jednu nedeľu.

Manila robila niečo úplne iné. Nenapravilo to posun; prekračovalo medzinárodnú dátumovú hranicu. Takže Filipíny preskočili dátum a pracovný deň: v ten týždeň nebol žiadny utorok.

Samotná dátumová línia bola formalizovaná až na Medzinárodnej konferencii poludníkov v roku 1884. Vtedy bola Manila na správnej strane už štyridsať rokov, pričom sa tam dostala prvá, sama a bez toho, aby sa niekoho pýtala.

Ročný svit slnka