Aktuálny miestny čas: Manila

Denné svetlo počas roka: Manila

Vedeli ste?

31. december 1844 na Filipínach nebol

Jeepney tvoria približne 2 % registrovaných vozidiel v Metro Manila. Podľa vlastného dopravného úradu mesta predstavujú 2,3 % dennej premávky, oproti 43,75 % v prípade osobných áut.

Prepravujú približne 40 % všetkých motorizovaných jázd na Filipínach – približne 40 miliónov jázd denne.

Len v Metro Manila jedna štúdia odhadla denný počet cestujúcich na jeepney na takmer 9 miliónov ľudí. Štúdia JICA zistila, že jeepney predstavovali 39 % všetkej verejnej dopravy v regióne hlavného mesta alebo 6,8 milióna jázd. Základné cestovné je približne pätnásť amerických centov.

Na Filipínach je zhruba 200 000 jeepney, z toho 42 000 až 55 000 v Metro Manila, v závislosti od toho, či počítate registrované franšízy alebo všetky vozidlá v prevádzke. Každý vezie asi dvadsať pasažierov.

Nad touto aritmetikou sa oplatí chvíľu zamyslieť. Dve percentá vozidiel. Dve percentá premávky. Štyridsať percent ciest.

Dôvodom je, že väčšina ľudí nemá alternatívu: len asi 12 % obyvateľov Metro Manila vlastní súkromné auto. Zápchy v hlavnom meste podľa odhadov stoja krajinu približne 67 miliónov USD denne – vyše 24 miliárd USD ročne, zhruba 7 % vtedajšieho HDP – a vozidlá, ktoré sú za to obviňované, väčšinou nie sú tie, ktoré prevážajú ľudí.

Hodiny: Manila má za sebou históriu, keď radšej upravila systém než realitu.

Na Filipínach sa 31. decembra 1844 nikto nenarodil. Nikto nezomrel, nikto sa neoženil, nič nebolo zaznamenané a nevyšlo slnko. Dátum bol dekrétom z kalendára odstránený.

Dôvod siaha až k Magellanovi. Plavbou na západ okolo sveta jeho expedícia strácala niekoľko minút denne – keďže cestovala so slnkom, každý jej deň sa skončil o niečo neskôr ako pre ľudí, ktorých nechali v Európe. Keď dorazili na Filipíny, ich kalendár bol o deň pozadu za kalendárom Ázijčanov, ktorí počítali dátumy od západu, a nikto ho neopravil.

Pretože kolónia bola spravovaná cez Pacifik zo Španielskej Ameriky, jednoducho si zachovala dátum na západnej pologuli. Takže 323 rokov boli Filipíny o deň pozadu za svojimi susedmi. Zatiaľ čo v Manile bola nedeľa, v Batávii – modernej Jakarte – len pár dní plavby odtiaľ – bol pondelok.

O chybe sa vedelo po stáročia. Nikto sa nedostal k tomu, aby ju opravil.

Potom sa Mexiko v roku 1821 osamostatnilo, obchod medzi Manilou a Acapulcom utíchol a rozhodujúcim sa stal obchod s Čínou a zvyškom Ázie. Byť o deň posunutý oproti obchodným partnerom prestalo byť výstrednosťou a začalo byť problémom.

16. augusta 1844 generálny guvernér Narciso Clavería y Zaldúa so súhlasom manilského arcibiskupa rozhodol, že utorok 31. decembra 1844 bude vymazaný. Po pondelku 30. decembra 1844 priamo nasledovala streda 1. januára 1845.

Stojí za povšimnutie, čím sa to líši od Ríma.

Keď pápež Gregor v roku 1582 odstránil desať dní, napravil nahromadený posun a reforma bola starostlivo navrhnutá tak, aby cyklus dní v týždni zostal nedotknutý – po štvrtok stále nasledoval piatok. Nikto neprišiel o nedeľu.

Manila robila niečo úplne iné. Nenapravovala posun; prekračovala medzinárodnú dátumovú hranicu. Filipíny preto preskočili dátum aj deň v týždni: v ten týždeň nebol žiadny utorok.

Samotná dátumová hranica nebola nikdy stanovená medzinárodnou dohodou; ani Medzinárodná konferencia poludníkov v roku 1884 ju nedefinovala. V tom čase bola Manila na správnej strane už štyridsať rokov, pričom sa tam dostala prvá, sama a bez toho, aby sa niekoho pýtala.