Niektoré krajiny sú také široké, že na ich dvoch koncoch vychádza slnko s odstupom niekoľkých hodín. Každá z nich sa musela rozhodnúť, či majú hodiny nasledovať oblohu, alebo štát. Nie všetky sa rozhodli rovnako.
Peking — Čína je široká asi 5 000 kilometrov a zasahuje do piatich geografických časových pásiem, zhruba od 73° do 135° v. d. V roku 1918 navrhlo Ústredné observatórium Čínskej republiky presne päť pásiem, neskôr oficiálne zavedených: Kunlun (UTC+5:30), Sinkiang–Tibet (UTC+6), Kansu–S’-čchuan (UTC+7), Čung-jüan (UTC+8) a Čchang-paj (UTC+8:30). V roku 1949 boli všetky zrušené a krajina dostala jediný čas: pekingský čas, UTC+8. Najviditeľnejšie je to na ďalekom západe, kde v Kašgare zimné slnko vychádza podľa oficiálnych hodín až okolo desiatej dopoludnia. V praxi sa tam v každodennom živote bežne používa druhý, neoficiálny čas – sinťiangský alebo urumčiský čas, o dve hodiny menej ako v Pekingu – a medzinárodná databáza časových pásiem preň má samostatný záznam.
Dillí — India sa rozhodla rovnako a z rovnakého deklarovaného dôvodu: národná súdržnosť. Indický štandardný čas bol stanovený 1. septembra 1947 na UTC+5:30, vypočítaný z jediného poludníka 82°30′ v. d. Geograficky sa India rozprestiera na takmer 30 stupňoch zemepisnej dĺžky, čo stačí na dve pásma. Na východnom okraji Indie vychádza slnko takmer o dve hodiny skôr ako na západnom a v Asáme môže slnko v zime zapadnúť okolo pol piatej popoludní, kým pracovný deň ešte pokračuje. Čajové záhrady v Asáme od britských čias potichu fungujú o hodinu pred zvyškom krajiny na neoficiálnom čase čajových záhrad (Tea Garden Time) a fungujú tak dodnes.
Moskva — Rusko sa vydalo opačnou cestou a ponechalo si jedenásť časových pásiem, najviac zo všetkých krajín okrem Francúzska, ktorému ich počet narastá vďaka zámorským územiam. Centralizovalo však iným spôsobom: po väčšinu minulého storočia sa cestovné poriadky sovietskych a ruských železníc v celej sieti uvádzali v moskovskom čase, takže cestujúci nastupujúci na Ďalekom východe čítal čas odchodu, ktorý nemal nijaký vzťah k slnku za oknom.
Melbourne — Austrália je protipríklad, a poučný. Keďže letný čas je vecou jednotlivých štátov, a nie federácie, z troch oficiálnych časových pásiem Austrálie sa na šesť mesiacov v roku stáva päť, vrátane dvoch samostatných polhodinových posunov. Nikto to tak nenavrhol. Každá jurisdikcia odpovedala na otázku sama a toto je tvar, ktorý odpovede spolu vytvorili. Siaha to až na úroveň jednotlivých miest: Broken Hill v Novom Južnom Walese používa juhoaustrálsky čas.
Kuala Lumpur — Malajzia riešila menšiu verziu toho istého problému, polhodinový šev medzi polostrovnou a východnou Malajziou, a zacelila ho v posledných tridsiatich minútach roku 1981.
Týchto päť krajín spolu ukazuje ten argument tak jasne, ako sa len dá. Hodiny môžu byť presné, alebo spoločné. V dostatočne veľkej krajine nemôžu byť oboje – a každá z týchto vlád si musela vybrať, čoho sa vzdá.