Väčšina rozhodnutí o hodinách v tejto sérii posunula mesto ďalej od jeho vlastného slnka.
Španielsko prešlo v roku 1940 na berlínsky čas a zostalo pri ňom. Malajzia a Singapur v roku 1982 zaokrúhlili nahor. Turecko sa v roku 2016 natrvalo ustálilo na UTC+3. Island v roku 1968 zrušil striedanie času tak, že si letný čas nechal navždy. V každom z týchto prípadov vláda uprednostnila administratívne pohodlie pred astronomickou presnosťou a priepasť medzi hodinami a oblohou sa zväčšila.
Štyri krajiny vynikajú tým, že išli opačným smerom – a povedali to nahlas.
ASTANA, 2024 — najjasnejší a najnovší prípad.
Do roku 2024 bol Kazachstan rozdelený na dve časové pásma, UTC+5 na západe a UTC+6 na východe. 1. marca 2024 prešla celá krajina na jediné pásmo: UTC+5. Hodiny v Astane, Almaty, Šymkente a dvanástich regiónoch sa posunuli o hodinu späť.
Nezvyčajným to robí práve uvedený dôvod. Kazašskí vedci tvrdili, že UTC+6 nezodpovedá prirodzenému slnečnému času a že to negatívne ovplyvňuje biologické rytmy a ľudské zdravie. Vláda si vybrala posun bližší k slnku.
Astana sa dostala z približne 74 minút pred vlastným slnečným poludním na približne 14.
→ Astana
LISABON, 1976 a 1996 — dvakrát odmietnuté, dvakrát vrátené späť.
Portugalsko leží asi na 9° z. d., na jednej línii s Britániou a Írskom, a patrí do GMT. Napriek tomu dvakrát skúsilo stredoeurópsky čas: v rokoch 1966 až 1976 a znova v rokoch 1992 až 1996. Zakaždým sa vrátilo.
Druhý obrat presadili rodičovské združenia. Deti odchádzali do školy za tmy a nechceli ísť spať, kým bolo ešte svetlo.
→ Lisabon
CARACAS, 1912 a 2007 — správny poludník, prijatý dvakrát.
Stred Venezuely leží blízko 67°30′ z. d., takmer presne v polovici medzi štandardnými poludníkmi 60° a 75°. Nesedí jej ani jedno celohodinové pásmo.
V roku 1912 krajina prijala UTC−4:30 so stredom na poludníku, na ktorom naozaj leží. Caracas bol vtedy asi dve minúty od svojho slnečného poludnia. V roku 1965 sa ho vzdala, aby sa prispôsobila medzinárodnej praxi celých hodín, a v decembri 2007 sa k nemu vrátila.
V roku 2016, počas energetickej krízy, ho opäť opustila. Dnes ide Caracas asi 28 minút pred slnkom.
→ Caracas
SOUL, 1954 — návrat k predkoloniálnemu poludníku.
Kórea prijala UTC+8:30 v roku 1908, na základe poludníka 127,5° v. d. – čo je pre polostrov astronomicky zhruba správne. V roku 1912, pod japonskou koloniálnou nadvládou, ho generálny guvernér zmenil na UTC+9, aby zodpovedal Japonsku.
21. marca 1954 vláda obnovila UTC+8:30, predkoloniálny a presnejší štandard. Vydržal do roku 1961, keď sa krajina vrátila k UTC+9 s odvolaním na administratívnu efektívnosť a koordináciu s obchodnými partnermi.
Soul mal teda astronomicky správne časové pásmo dvakrát a dvakrát sa ho vzdal.
→ Soul
Čo majú tieto štyri prípady spoločné.
Nie veľa, až na to, že v každom z nich niekto svoj argument vyslovil nahlas. Portugalskí rodičia hovorili o tmavých ránach. Kazašskí vedci o cirkadiánnom rytme. Venezuelská a kórejská vláda o poludníku, na ktorom krajina naozaj leží.
Väčšinou sa hodiny posúvali kvôli obchodu, zosúladeniu, spojencovi, okupantovi alebo energetickému výpočtu – a slnka sa nikto nepýtal.