Takmer každé rozhodnutie o hodinách v tejto sérii posunulo mesto ďalej od vlastného slnka.
Španielsko odišlo v roku 1940 do Berlína a zostalo. Malajzia a Singapur sa uzavreli v roku 1982. Türkiye sa natrvalo ustálilo na UTC+3 v roku 2016. Island zrušil letný čas v roku 1968 tým, že si navždy ponechal letný čas. V každom prípade vláda uprednostnila administratívne pohodlie pred astronomickou presnosťou a medzera medzi hodinami a oblohou sa zväčšila.
Štyria išli inou cestou.
ASTANA, 2024 – najjasnejší a najnovší prípad.
Na 96 rokov bol Kazachstan rozdelený na dve časové pásma, UTC+5 na západe a UTC+6 na východe. 1. marca 2024 sa celá krajina presunula do jednej zóny: UTC+5. Hodiny v Astane, Almaty, Shymkente a dvanástich regiónoch sa otočili späť o hodinu.
Uvedený dôvod je dôvod, prečo je to nezvyčajné. Kazašskí vedci tvrdili, že UTC+6 nezodpovedá prirodzenému slnečnému času a že to negatívne ovplyvňuje biologické rytmy a ľudské zdravie. Vláda zvolila posun bližšie k slnku.
Astana prešla z približne 74 minút pred vlastným slnečným poludním na približne 14.
→ Astana
LISBON, 1976 a 1996 — dvakrát zamietnuté, dvakrát zrušené.
Portugalsko leží asi 9° západne, v súlade s Britániou a Írskom, a patrí do GMT. Stredoeurópsky čas to aj tak vyskúšalo dvakrát: od 1966 do 1976 a znova od 1992 do 1996. Obidvakrát sa vrátilo.
Druhý zvrat vyhnali rodičovské združenia. Deti odchádzali do školy za tmy a odmietali ísť spať, kým bolo svetlo.
CARACAS, 1912 a 2007 — pravý poludník, adoptovaný dvakrát.
Venezuela má stred blízko 67°30′ západnej zemepisnej dĺžky, takmer presne v polovici medzi štandardnými poludníkmi na 60° a 75°. Nevyhovuje ani celohodinová zóna.
V 1912 krajina prijala UTC−4:30 so stredom na poludníku, na ktorom skutočne leží. Caracas bol potom asi dve minúty od slnečného poludnia. V roku 1965 to vzdala, aby sa prispôsobila medzinárodnej celohodinovej praxi, a vzala to späť v decembri 2007.
Znova ho opustila v roku 2016, počas elektrickej krízy. Dnes Caracas beží asi 28 minút pred slnkom.
→ Caracas
SEOUL, 1954 — obnovenie predkoloniálneho poludníka.
Kórea prijala UTC+8:30 v roku 1908 na základe 127,5° východne – čo je pre polostrov z astronomického hľadiska správne. V 1912, pod japonskou koloniálnou nadvládou, ho generálny guvernér presunul na UTC+9, aby zodpovedal Japonsku.
21. marca 1954 vláda obnovila UTC+8:30, predkoloniálny a presnejší štandard. Trvalo to až do roku 1961, kedy sa krajina vrátila k UTC+9 s odvolaním sa na administratívnu efektívnosť a koordináciu s obchodnými partnermi.
Soul mal teda astronomicky správne časové pásmo dvakrát a dvakrát sa ho vzdal.
Čo majú tieto štyri spoločné.
Nie veľa, až na to, že v každom prípade niekto argumentoval nahlas. Portugalskí rodičia hovoria o tmavých ránach. Kazašskí vedci hovoria o cirkadiánnom rytme. Venezuelské a kórejské vlády hovoria o poludníku, na ktorom krajina v skutočnosti leží.
Všade inde sa hodiny pohybovali kvôli obchodu, zosúladeniu, spojencovi, okupantovi alebo výpočtu energie – a slnko sa nekonzultovalo.