Vedeli ste?
Francúzsko meralo planétu, potom odmietlo povedať „Greenwich“ 67 rokov
94 % Parížanov býva do piatich minút chôdze od jednej z 1 180 mestských pekární (boulangeries).
Vo Francúzsku je približne 35 000 pekární, ktoré obsluhujú približne 12 miliónov zákazníkov denne. Observatoire du Pain – Francúzsko má Observatórium chleba, a to je najmenej prekvapivý fakt v odseku – odhaduje, že každú sekundu sa spotrebuje 320 bagiet.
Keď si to prepočítate, čísla si trochu protirečia. Pekárske federácie odhadujú ročnú produkciu na šesť miliárd bagiet; iné odhady hovoria o desiatich miliardách. Šesť miliárd vychádza skôr na 190 za sekundu počas celého roka; slávny údaj 320 zodpovedá vyššiemu odhadu desiatich miliárd. Tak či onak, je to niekde medzi šestnástimi a dvadsiatimi siedmimi miliónmi bagiet, ktoré denne opúšťajú francúzske pece.
Spotreba klesá, a to už celé storočie. Priemerný Francúz teraz zje približne 105 gramov chleba denne, čo je pokles oproti 114 v roku 2015. Tesne po druhej svetovej vojne to bolo 900 gramov. Pred revolúciou to bolo bližšie ku kilu a nebola to príloha, ale jedlo.
Remeslo sa tiež zmenšuje. Ministerstvo kultúry pri nominácii bagety do UNESCO uviedlo, že Francúzsko malo v roku 1970 55 000 remeselných pekární – jednu zhruba na 900 ľudí – a dnes 35 000, jednu na 2 000. Bageta bola v roku 2022 zapísaná ako nehmotné kultúrne dedičstvo.
Hodiny: a teraz tá naozaj francúzska časť.
Bageta je definovaná zákonom. Zákon z roku 1920 stanovil jej minimálnu hmotnosť na 80 gramov a maximálnu dĺžku na 40 centimetrov. Slovo boulangerie je chránené Spotrebiteľským kódexom: aby ho pekáreň smela používať, chlieb musí byť pripravený a upečený na mieste a nikdy nesmie byť zmrazený.
Francúzsko uzákoňuje jednotky. Meter, sekundu a bochník.
V roku 1791 francúzske národné zhromaždenie rozhodlo, že svet potrebuje jednotku dĺžky, ktorá nepatrí nikomu konkrétnemu. Nie kráľovská stopa. Niečo odvodené od samotnej Zeme.
A tak v rokoch 1792 až 1799 francúzski geodeti triangulovali oblúk poludníka prechádzajúceho Parížom, od Dunkerque po Barcelonu, cez revolúciu a vojnu, aby definovali meter ako zlomok vzdialenosti od pólu k rovníku.
Francúzsko zmeralo planétu, aby vynašlo pravítko. Také je odhodlanie, s ktorým tu máme čo do činenia.
Parížsky poludník bol od roku 1667 francúzskou nulovou zemepisnou dĺžkou, stanovila ho Académie des Sciences a prechádzal parížskym observatóriom. Od neho sa odvíjali francúzske mapy, francúzska navigácia aj francúzsky čas.
Potom v roku 1884 sa dvadsaťšesť krajín stretlo vo Washingtone a hlasovalo za to, aby sa Greenwich stal hlavným poludníkom sveta. Používalo ho už približne 72 % svetovej tonáže lodnej dopravy. Hlasovanie bolo prakticky formalitou.
Francúzsko ho neprijalo. Celých dvadsaťsedem rokov.
9. marca 1911 Francúzsko konečne zosúladilo svoj zákonný čas s Greenwichom. Zákon definoval francúzsky čas ako „stredný parížsky čas, oneskorený o deväť minút a dvadsaťjeden sekúnd.“
To je greenwichský stredný čas. Presne na sekundu – deväť minút dvadsaťjeden je presne rozdiel zemepisnej dĺžky medzi týmito dvoma observatóriami. Legislatíva jednoducho našla spôsob, ako povedať GMT bez toho, aby vyslovila slovo Greenwich.
Táto formulácia zostala vo francúzskom práve až do roku 1978.
Šesťdesiatsedem rokov národného občianskeho času definovaných ako čas v Paríži, ale pomalší. Medzitým Eiffelova veža od roku 1910 dvakrát denne vysielala časové signály s výkonom 40 kilowattov na lode a kolónie po celom svete – od roku 1911 vysielala francúzsky zákonný čas, čiže greenwichský stredný čas, ktorý nikto vo francúzskej knihe zákonov nechcel nazvať jeho menom.
Zdroje a referencie
- TravelGumbo (94 % Parížanov je do piatich minút od 1 180 pekární)
- The Local France a Observatoire du Pain (35 000 pekární, 12 miliónov zákazníkov denne; 320 bagiet za sekundu; 105 gramov denne, 114 gramov v roku 2015)
- Smithsonian Magazine a Federácia francúzskych pekárov (šesť miliárd bagiet ročne)
- Google Arts & Culture a Planetoscope (číslo desať miliárd; povojnové 900 gramov)
- Gulf News / AFP (Ministerstvo kultúry: 55 000 remeselných pekární v roku 1970, 35 000 dnes; zákon z roku 1920, 80 gramov a 40 centimetrov)
- Tasting Table (zápis do UNESCO v roku 2022)
- Google Arts & Culture (článok L. 122-17 Spotrebiteľského kódexu, požiadavka pečenia na mieste)
- Dava Sobel, *Longitude* (znenie z roku 1911)
- Coordinately, *Why Greenwich Is the Prime Meridian* (formulácia platila do roku 1978)
- Légifrance, *Loi du 9 mars 1911* (zákon z roku 1911); NIST, *Radio Controlled Clocks* (časové signály Eiffelovej veže dvakrát denne od roku 1910, ~150 kHz, ~40 kW); Royal Observatory Greenwich, *The adoption of a Prime Meridian and the International Meridian Conference of 1884* (72 % lodnej tonáže); Wikipedia, *History of the metre* (rozhodnutie z roku 1791; meranie poludníka 1792–1799)