Istanbul

Vedeli ste?

Istanbul raz obnovil svoje hodiny každých pár dní. Teraz ich už vôbec neresetuje.

Vlastný odhad istanbulskej metropolitnej samosprávy uvádza počet pouličných mačiek v meste približne 125 000. Pridajte domáce mačky a číslo sa odhaduje na približne 200 000. Popri nich je odhadom 130 000 pouličných psov.

Skutočné číslo nikto nepozná a tvrdí to aj samospráva. Spočítať voľne pobehujúcu populáciu zvierat je skutočne ťažké; rôzne metódy vytvárajú úplne odlišné súčty a čísla sa v priebehu niekoľkých rokov stratia.

Ale tu je časť, ktorá stojí za to urobiť aritmetiku.

Samospráva distribuuje jednu tonu suchého krmiva denne na 199 určených kŕmnych miest po meste.

Jedna tona znie enormne. Vydeľte to odhadovanou populáciou pouličných zvierat – nazvite to 255 000 mačiek a psov – a vychádza to približne štyri gramy na každý deň. Mačka zje niečo okolo šesťdesiat.

Mestská samospráva teda dodáva nanajvýš pár percent toho, čo istanbulské pouličné zvieratá skutočne jedia. Ostatných deväťdesiat percent pochádza od jednotlivcov: obchodníkov, ktorí vykladajú misky, obyvateľov s vrecom granúl pri dverách, kuchyne v reštauráciách a malé drevené domčeky pre mačky, ktoré sa objavujú na chodníkoch bez toho, aby to niekto zorganizoval.

Mačky majú mená. Niektoré majú pomníky. Tombili, odfotografovaný ako leňošiaci opretý o jeden lakeť na chodníku Kadıköy, sa stal medzinárodne známym a po jeho smrti si ho pripomínali bronzovou sochou. Gli býval v Hagia Sophia a navštevovali ho turisti, ktorí si budovu prišli pozrieť.

Hodiny: čo je užitočný spôsob, ako zistiť, ako sa v tomto meste držal čas.

V osmanskom systéme alaturka sa deň začínal západom slnka. Dvanásť hodín bol okamih, keď zapadlo slnko – čo znamenalo, že sa tento okamih každým dňom posúval a každé hodiny v meste sa museli upravovať každých pár dní, celý rok, navždy.

Túto prácu nebolo možné centralizovať. Vyžadovalo si to muvakkitanov – miestnosti na meranie času pripojené k mešitám – a muvakkitov, ktorí ich zamestnávali, neustále kalkulovali a prispôsobovali sa tak, aby mesto zostalo zhruba v súlade so sebou samým.

Istanbul vždy bežal na neustálych malých korekciách, ktoré vykonávalo množstvo samostatných rúk. Takto kŕmil svoje hodiny po stáročia a stále tak kŕmi svoje mačky.

Počas väčšiny osmanskej histórie bežal Istanbul podľa času gurubi – hodiny počítané od západu slnka. Dvanásť hodín nebolo poludnie ani polnoc. Dvanásť hodín bol okamih, keď zapadlo slnko.

Zamyslite sa nad tým, čo to znamená mechanicky. Západ slnka sa pohybuje. Pohybuje sa každý jeden deň. Takže hodiny nastavené na osmanský čas boli nesprávne v priebehu niekoľkých dní a museli sa nastavovať nepretržite, celý rok, navždy. Systém sa neskôr stal známym ako alaturka saat, aby sa odlíšil od európskeho systému alafranga.

To si vyžadovalo profesionálov. K hlavným mešitám boli pripojené muvakkithanes – miestnosti na meranie času – obsluhované muvakkitom, špecialistom vyškoleným v astronómii a matematike. Jeho úlohou bolo vypočítať päť denných modlitebných časov pomocou astrolábov, kvadrantov, slnečných a vodných hodín a neskôr mechanických hodín. Prvý a najznámejší, Ali Kuşçu, bol vymenovaný do Fatihskej mešity muvakkithane v 1470.

Počas dlhého obdobia devätnásteho storočia Istanbul jednoducho fungoval na oboch systémoch naraz. Osmanské palácové hodiny boli postavené s dvoma ciferníkmi - alaturka a alafranga - na rovnakej strane, pretože ríša skutočne potrebovala poznať obe čísla.

Vládne úrady sa presunuli do európskeho času okolo roku 1912. Zákon č. 697, z 26. decembra 1925, zrušil čas alaturky od 1. januára 1926. Samotní muvakkitani boli formálne zatvorení až v roku 1952, viac ako štvrťstoročie po tom, čo bol systém, ktorému slúžili, nezákonný.

Hodiny: teraz sa pozrite, kde skončil Istanbul.

V roku 2016 Türkiye zrušilo letný čas a natrvalo nastavilo krajinu na UTC+3. Hodiny nie sú nikdy nastavované. Ani sezónne, ani nikdy.

Istanbul leží na 29° východne. UTC+3 je zostavené pre 45. poludník. To znamená, že Istanbul teraz beží asi 64 minút pred vlastným slnkom – trvalo, podľa návrhu. Koncom decembra prichádza východ slnka až okolo 8:30 ráno. Pätnásť miliónov ľudí začína svoje zimné dni v tme, zámerne.

Takže toto je mesto, ktoré kedysi zamestnávalo astronómov v mešitách, aby udržiavali svoje hodiny v nepretržitej konverzácii so skutočnou oblohou, a teraz beží na pevnom čísle, o ktorom sa obloha vôbec nekonzultuje.

Obe rozhodnutia boli zámerné. Oboje bolo o modernosti. Sú presnými protikladmi.

Ročný svit slnka