Vedeli ste?
Mužovi, ktorý vymyslel letný čas, sa vysmiali – a on chcel len chytať nočné motýle
15. októbra 1895 sa dvadsaťosemročný úradník z pošty vo Wellingtone postavil pred Wellingtonskú filozofickú spoločnosť a prečítal prednášku s názvom On seasonal time-adjustment in countries south of lat. 30° (O sezónnej úprave času v krajinách južne od 30. rovnobežky).
Volal sa George Vernon Hudson. Bol entomológ – a to veľmi dobrý, ktorý napokon zostavil najväčšiu zbierku hmyzu na Novom Zélande. Na pošte pracoval na zmeny, takže mu zostávali denné hodiny, keď mohol chodiť hľadať nočné motýle. V lete však súmrak prichádzal príliš skoro na to, aby sa po bežnom pracovnom dni dal využiť.
Navrhol preto samozrejmé riešenie: od októbra do marca posunúť hodiny o dve hodiny dopredu a potom zase späť. Tvrdil, že by sa tak využilo premárnené ranné svetlo, obmedzilo by sa „nadmerné používanie umelého svetla, ktoré v súčasnosti prevláda“, a ľudia by získali „dlhý čas voľna za denného svetla… na kriket, záhradníčenie, bicyklovanie či akúkoľvek inú želanú činnosť vonku“.
Spoločnosť sa mu vysmiala.
Jeden člen povedal, že meniť systém, ktorý sa používa tisíce rokov, neprichádza do úvahy. Ďalší sa zjavne sarkasticky spýtal, či by hodiny potrebovali dve sady ručičiek. Tretí nápad označil za úplne nevedecký a neuskutočniteľný.
Zápisnica zaznamenáva Hudsonovu odpoveď: mrzí ho, že sa jeho prednáška stretla s výsmechom, myslel ju prakticky a schvaľujú ju tí, ktorí trávia veľa času vonku.
Potom sa vrátil k svojmu hmyzu.
Hodiny: mal pravdu, no trvalo veľmi dlho, kým to malo nejaký význam.
Hudson predniesol druhú prednášku v roku 1898. V Anglicku dospel k rovnakej myšlienke nezávisle William Willett a v roku 1907 vydal The Waste of Daylight; zomrel v roku 1915 a jej zavedenie sa už nedožil. Ako prvé ju zaviedlo Nemecko v roku 1916, aby počas vojny šetrilo uhlie – a do šiestich týždňov nemecké úradné nariadenie skopírovalo tucet krajín.
Samotný Nový Zéland prijal Summer-Time Act až v roku 1927 – tridsaťdva rokov po Hudsonovej prednáške. A keď k tomu konečne došlo, dostal jednu hodinu, nie dve, o ktoré žiadal.
V roku 1933 sa stal prvým nositeľom medaily T. K. Sideyho, financovanej z peňazí vyzbieraných na pamiatku tohto zákona. Jeho nekrológ v análoch Kráľovskej spoločnosti má asi 1 700 slov. V prvých 1 400 z nich sa letný čas vôbec nespomína. Pamätajú si ho tam, a právom, ako človeka, ktorý skúmal hmyz.
Zhruba tretina krajín sveta stále posúva hodiny dvakrát do roka.
Auckland leží na 175° východnej dĺžky a používa UTC+12 – každé leto prechádza na UTC+13, teda o polovicu menší posun, než Hudson navrhoval, a to v krajine, kde mu povedali, že sa to nedá. Nový Zéland bol už v roku 1868 prvou krajinou na svete, ktorá oficiálne zaviedla jednotný štátny čas, a možno preto tu ako prví aj vážne uvažovali o jeho posúvaní.
A vďaka svojej polohe na zemeguli patrí Auckland k prvým mestám na Zemi, kde sa začína každý nový deň.
Preto je to vhodné miesto na koniec tohto príbehu: jedno z prvých miest, kde sa začína každý deň, patrí poštovému úradníkovi, ktorý chcel len o trochu viac večerného svetla, aby mohol ísť pozorovať nočné motýle – a povedali mu, nech nie je smiešny.
Zdroje a referencie
- Wikipedia, *George Hudson (entomologist)* (prednáška z 15. októbra 1895; návrh na dve hodiny; druhá prednáška z roku 1898; medaila T. K. Sideyho z roku 1933)
- No.8 Re-Wired, *Daylight Saving Time* (reakcie členov spoločnosti: Maskell, Travers, Harding; Hudsonova odpoveď)
- Nautilus, *The 19th-Century Entomologist Who Dreamed Up Daylight Savings* (úplné znenie a zdôvodnenie prednášky)
- HuffPost (žiadna zmienka o letnom čase v prvých 1 400 slovách nekrológu)
- Úryvok z *The Great Daylight Saving Time Controversy* (Nový Zéland ako prvá krajina, ktorá v roku 1868 zaviedla jednotný čas; legislatívne úsilie Thomasa Kaya Sideyho)
- PressReader/Whanganui Midweek (zákon o letnom čase z roku 1927; Hudson dostal jednu hodinu namiesto dvoch)