Apia

Vedeli ste?

Samoa prekročila dátumovú hranicu dvakrát, v opačných smeroch, z rovnakého dôvodu

V roku 1889 prišiel na Samou škótsky spisovateľ so zlyhávajúcimi pľúcami a hľadal podnebie, ktoré by ho udržalo pri živote. Kúpil 314 akrov na svahoch hory Vaea nad Apiou a postavil dom, ktorý nazval Vailima — Samoan pre „päť vôd“.

Dom mal päť spální, knižnicu, tanečnú sálu, krídlo, obrus darovaný kráľovnou Viktóriou, nahú sochu, ktorú dal sám Rodin, a – v trópoch, trinásť stupňov na juh – jediný fungujúci krb na Samoe.

Autorom románov bol Robert Louis Stevenson, ktorý napísal Ostrov pokladov a Dr Jekyll a pán Hyde. Samoania ho volali Tusitala, rozprávač rozprávok. Naučil sa jazyk, postavil sa na ich stranu proti koloniálnej nadvláde a zomrel tam v roku 1894 vo veku štyridsaťštyri rokov – nie na tuberkulózu, pred ktorou prišiel, ale na krvácanie do mozgu.

Čo sa stalo potom, stojí za to počítať. Miestni ľudia postavili jeho rakvu ručne a cez noc strážili jeho telo. Nasledujúci deň si zhruba 200 Samoanov prerezalo tisíc stôp dlhú cestu na horu Vaea, aby mohla byť rakva vynesená na vrchol, pracujúc v štafetách. Nazvali ju Cesta milujúcich sŕdc. Bol pochovaný na vrchole s výhľadom na oceán pod epitafom prevzatým z jednej z jeho vlastných básní.

Stevenson žil na Samoe tri roky, keď sa krajina po prvý raz presunula cez medzinárodnú dátumovú líniu – čím sa tento príbeh správne začína.

V 1892 americkí obchodníci presvedčili samojského kráľa, aby presunul ostrovy zo západnej strany Medzinárodnej dátumovej hranice na východnú stranu, aby Samoa zdieľala pracovný týždeň s Kaliforniou a vedľajšou Americkou Samoou ovládanou USA.

Aby sa podarilo skok, Samoa musela opakovať deň. Zvolený dátum bol 4. júla. Samoa oslavovala americký Deň nezávislosti dvakrát po sebe.

O 119 rokov neskôr sa to vrátilo.

Do roku 2011 sa aritmetika obrátila. Zhruba 70 % obchodu Samoy bolo s Austráliou, Novým Zélandom a Áziou; len asi 15 % bolo so Spojenými štátmi. A byť o deň pozadu znamenalo stratiť niečo ako dva pracovné dni každý týždeň. Ako sa vtedy vyjadrilo vedenie krajiny: kým na Samoe je piatok, na Novom Zélande je už sobota – a kým Samoania sú v nedeľu v kostole, Sydney a Brisbane sú späť v práci.

Samoa teda v júni 2011 prijala zákon a o polnoci vo štvrtok 29. decembra sa hodiny presunuli priamo na sobotu 31. decembra.

Piatok 30. decembra 2011 sa na Samoe nestal.

Nestalo sa to ani v Tokelau, kde žije asi 1 500 obyvateľov, čo urobilo rovnaký skok v tú istú noc. 186 000 obyvateľov Samoy išlo spať vo štvrtok a zobudilo sa v sobotu, keď sa presunuli z UTC-11 na UTC+13 – 24-hodinová zmena za jediný okamih.

Vláda nariadila, že každý, kto bude pracovať v deň, ktorý neexistuje, bude zaplatený v plnej výške.

Na hodinovej veži v Apii sa zhromaždili davy. Nechýbali sirény, ohňostroje, klaksóny áut, kostolné zvony a modlitebné služby. Bola vydaná poštová známka s frázou do budúcnosti.

Hodiny: následky sú stále viditeľné na mape.

Americká Samoa neprešla. Nachádza sa asi sto kilometrov ďaleko a teraz je takmer celý deň pozadu. Krátky výlet loďou medzi týmito dvoma prekračuje celý kalendárny dátum.

A postavenie Samoy vo svete sa obrátilo. Bolo to jedno z posledných miest na Zemi, ktoré bolo vidieť každý nový deň. Teraz je medzi prvými – krajina, ktorá končila svetový deň, ho teraz začína.

Bol tu jeden dôsledok, ktorý nikto neplánoval. Komunity adventistov siedmeho dňa na Samoe sa ocitli rozdelené v otázke, ktorý deň je teraz skutočným sabatom, pretože sedemdňový cyklus, ktorý dodržiavali, už nezodpovedal kalendáru okolo nich.

Samoa dvakrát posunula dátum a v oboch prípadoch z toho istého dôvodu: aby bola hore v rovnakom čase ako ten, s kým obchodovala. V roku 1892 to znamenalo získať deň. V roku 2011 to znamenalo stratu jedného.

Ročný svit slnka