Aktuálny miestny čas: Atény

Denné svetlo počas roka: Atény

Vedeli ste?

Atény majú 2 000-ročný počítač, ktorý si rok nikto nevšimol

Grécko má približne 120 miliónov olivovníkov.

Počet obyvateľov je približne 10,4 milióna. To vychádza na jedenásť alebo dvanásť stromov na Gréka. Približne 450 000 rodín závisí od olivového oleja ako primárneho alebo sekundárneho zdroja príjmu. Olivový olej predstavuje asi 9 % hodnoty celej poľnohospodárskej produkcie krajiny, 2 – 3 % všetkého vývozu a 20 % vývozu potravín.

A teraz k štatistike, ktorú opakujú všetci – tu to začína byť zaujímavé.

Neustále sa dočítate, že Gréci spotrebujú viac olivového oleja na osobu ako ktokoľvek iný na Zemi – zvyčajne sa uvádza 20 litrov ročne, niekedy 24. Viac ako päť galónov na každého. Je to nádherné číslo a nájdete ho všade.

Medzinárodná olivová rada (International Olive Council), orgán, ktorý to skutočne meria, uviedla vo svojich štatistikách z marca 2025 grécku spotrebu na obyvateľa 9,3 kilogramu. Európska komisia ju ešte v rokoch 2011/12 odhadovala na 17,9 kg. Jedna grécka odborná publikácia o olivovom oleji odhaduje pre hospodársky rok 2025 – 26 niečo vyše siedmich litrov – o dva litre menej ako pred dvoma rokmi – a otvorene hovorí, že Gréci už možno nespotrebujú viac olivového oleja na osobu ako ktokoľvek iný, nech to bolo v minulosti akokoľvek.

Úprimná verzia teda znie: Grécko je stále prvé alebo blízko prvého miesta, číslo rýchlo klesá a údaj, ktorý sa bežne šíri, je zhruba dva- až trikrát vyšší ako súčasná nameraná hodnota.

Pre porovnanie: Američania spotrebujú približne jeden liter ročne. Aj ten znížený grécky údaj je sedemkrát vyšší.

Atény nie sú mesto, ktoré sa k definitívnemu číslu dopracuje narýchlo.

V roku 1900 sa lovci morských húb z ostrova Symi plavili do severnej Afriky, keď ich búrka prinútila ukryť sa pri Antikythére, skalnatom ostrovčeku medzi Krétou a Peloponézom. Ponorili sa, aby sa porozhliadli, a v hĺbke asi 45 metrov našli vrak lode z rímskej doby, posiaty bronzovými a mramorovými sochami.

Grécka vláda zorganizovala vyzdvihnutie nákladu. Počas nasledujúceho roka sa podarilo vyloviť veľkolepé veci – Efeba z Antikythéry, Hlavu filozofa, amfory, šperky, sklo – a všetko putovalo do Národného archeologického múzea v Aténach.

Vylovili aj skorodovanú hrudu bronzu zhruba veľkosti hrubej knihy. Nikto si ju bližšie nevšímal. Ležala v kúte múzea.

17. mája 1902 si archeológ Valerios Stais všimol, že hruda vyschla a rozpukla sa a že je v nej ozubené koleso.

Mechanizmus z Antikythéry vznikol okolo rokov 150 – 100 pred n. l. Je to bronzový počítací stroj poháňaný ručnou kľukou a najstarší známy analógový počítač na Zemi. Sledoval Slnko a Mesiac, pomocou excentrického ozubeného kolesa a kolíka napodobňoval nepravidelný pohyb Mesiaca, podľa cyklu Saros predpovedal zatmenia Slnka a Mesiaca, počítal 19-ročný Metonov cyklus, ukazoval polohy piatich planét známych v staroveku a odpočítaval štvorročný cyklus panhelénskych hier vrátane olympijských.

Zachovala sa z neho len asi tretina, dnes v 82 fragmentoch, vrátane 30 skorodovaných ozubených kolies. Najväčšie koleso malo 223 zubov a každý z nich bol ručne vypilovaný.

Zhruba 1 400 rokov sa nikde na Zemi neobjavilo nič s porovnateľnou mechanickou zložitosťou.

A vnútri bolo ešte niečo. Keď ho v roku 2005 preskúmali CT skenovaním s vysokým rozlíšením, objavili sa tisíce drobných gréckych písmen vyrytých medzi ozubenými kolesami – návod na použitie, vpísaný do bronzu a dvetisíc rokov neprečítaný.

Hodiny: práve používate zariadenie, ktoré vám ukazuje čas v mestách po celom svete, sleduje východ a západ slnka a fázy Mesiaca.

Presne to robil aj ten mechanizmus. Bol z bronzu, zmestil sa do drevenej skrinky, otáčalo sa ním kľukou, pred dvetisíc rokmi sa potopil s obchodnou loďou a ležal na morskom dne, kým pár lovcov húb nezastihlo zlé počasie.