Praha

Vedeli ste?

Praha postavila hodiny, ktoré si odmietajú vybrať, čo znamená čas

Česko skončilo prvé na svete v spotrebe piva na osobu každý jeden rok od roku 1993. Krajina bola založená v roku 1993.

Toto číslo sa pohybuje v závislosti od roku a toho, kto to počíta – najnovšie odhady sa pohybujú niekde medzi zhruba 128 a 150 litrami na osobu a rok, čo vychádza približne na 250 až 300 pollitrových pohárov ročne na každého muža, ženu a dieťa v krajine. Klesá už dve desaťročia a Česko je stále pohodlne prvé. Len Rakúsko a Nemecko sa kedy priblížili a ani jeden to neprekonal.

Praha má tiež dôvodné tvrdenie, že situáciu spôsobila. Pilsner — svetlozlatý ležiak, ktorý dnes tvorí drvivú väčšinu piva vypitého na celom svete — bol vynájdený v roku 1842 v Plzni, vzdialenej asi osemdesiat kilometrov.

Mesto teda strávilo šesťsto rokov prevádzkou hodín, ktoré ukazujú štyri rôzne druhy času, v krajine, ktorá bola na prvom mieste v jednom konkrétnom globálnom rebríčku za každý rok svojej existencie.

Na južnej stene pražskej Staromestskej radnice sa od roku 1410 týči Orloj, ktorý postavil hodinár Mikuláš z Kadaně s astronómom Janom Šindelom. Ide o najstarší orloj na svete, ktorý je stále v prevádzke a väčšina železa v jeho vnútri je pôvodná.

Každú hodinu sa otvoria dva poklopy. Dvanásť apoštolov spracováva minulosť vo dvojiciach. Popri nich sa pohybujú figúrky Smrti, márnosti a chamtivosti. Zaspieva zlatý kohút, zazvoní zvonček a asi za štyridsaťpäť sekúnd sa to celé skončí. Na námestí sa kvôli nej schádzajú davy už šesťsto rokov.

Ale šou nie je tá pozoruhodná časť. Ciferníky sú.

Hodiny: Orloj zobrazuje súčasne štyri úplne odlišné systémy na meranie dňa.

Staročeský čas, v ktorom deň začína západom slnka. Toto je rovnaký princíp, na ktorom fungoval osmanský Istanbul — gurubi čas — a opustený zákonom v roku 1926.

Babylonský čas, v ktorom deň začína východom slnka a denné hodiny sú rozdelené do dvanástich bez ohľadu na to, aký je v skutočnosti deň, takže hodina v júni je dlhšia ako hodina v decembri. Toto je rovnaký princíp ako svahilský čas v Nairobi a etiópske hodiny v Addis Abebe.

Stredoeurópsky čas, označený rukou v tvare slnka. Moderný systém: pevné hodiny, počítané od polnoci.

Hviezdny čas, meraný oproti hviezdam a nie slnku a je o niečo kratší ako slnečný deň.

Plus poloha slnka a mesiaca vo zverokruhu, fáza mesiaca a ciferník kalendára označujúci deň v roku a sviatky svätých, ktoré kedysi určovali načasovanie stredovekých jarmokov.

Jeden ciferník, štyri odpovede na otázku, kedy začína deň, všetky bežia naraz, všetky správne.

Na inom mieste tejto série sa mestá hádali o týchto systémoch a vybrali si jeden. Istanbul si vybral polnoc a prijal zákon. Nairobi zachovalo východ slnka. Praha jednoducho postavila stroj, ktorý ich všetky ukáže a nechá rozhodnúť diváka.

Takmer to neprežilo. V máji 1945 počas Pražského povstania bola ostreľovaná Staromestská radnica a spálené hodiny; mnohé figúrky a ciferník kalendára boli zničené. Tri roky mlčala, kým Vojtěch Sucharda neprestaval mechanizmus a nevyrezal nových apoštolov.

Praha leží na 14,4° východne, stredoeurópskeho času, ktorý je určený pre 15. poludník. Mestské hodiny sú v priebehu niekoľkých minút od vlastného slnka – jedno z najpresnejšie umiestnených miest na celom tomto webe.

Mesto, ktoré postavilo pamätník myšlienke, že čas je vecou výkladu, náhodou drží na stene hneď vedľa neho takmer dokonalý čas.

Ročný svit slnka